Povedali o zbore k 20. výročiu

Pozdravy a priania

PaedDr. Michal Kučera, dekan gréckokat. farnosti Vranov nad Topľou – Čemerné

Tohto roku si chrámový zbor P. P. Gojdiča pripomenie 20. výročie svojho založenia. Tí, ktorí začali pred 20. rokmi oslavovať Boha zborovým spevom si iste spomenuli na Izraelský národ, ktorý keď Mojžiš previedol cez more, zaspieval Bohu pieseň: „Spievať budem Pánovi, lebo sa preslávil.“ Oslava Boha spevom má teda svoje opodstatnenie. Náš obrad je veľmi krásny, ale jeho krása zvlášť vyniká cez cirkevný kultivovaný chórový spev. Spevom sa prehlbuje aj viera v Boha. Duchovná pieseň zbližuje ľudí navzájom. Je pravda, že treba vynaložiť nemálo úsilia, námahy, vlastnej obety a porozumenia vlastných rodín, aby sa výsledky dostavili. A určite tí, ktorí váš zbor počuli spievať pri rôznych príležitostiach vydávajú svedectvo o dobrej práci. Preto Vás chcem povzbudiť, aby ste v tomto zborovom speve pokračovali, aby ste spievali piesne Pánovi a ďakovali mu za jeho lásku, a milosrdenstvo. Vaše piesne, krásne chórové spevy nášho obradu ďaleko prekročili hranice nášho chrámu a mesta. Hlavným poslaním zborového spevu je pripomínať staršej, ale aj súčasnej generácii najkrajšie liturgické spevy v staroslovienčine. Sme radi, že o tento druh duchovného spevu je v našich farnostiach záujem, čím sa prispieva k lepšiemu poznaniu východného obradu.

Jubilujúcemu zboru P.P. Gojdiča ďakujeme za doterajšiu reprezentáciu našej farnosti i Cirkvi na rôznych festivaloch nielen doma, ale aj v zahraničí. Nášmu chrámovému zboru, ktorý slávi 20. výročie svojho založenia, do ďalších rokov želám, aby svojim spevom šíril krásu východného obradu a povznášal srdcia všetkých ľudí k Bohu.

 

Mgr. Rastislav Višňovský, gréckokatolícky farár v Levoči

Od roku 2006 pôsobím ako farár Gréckokatolíckej cirkvi v Levoči. Každý rok začiatkom júla sa u nás koná na Mariánskej hore celoslovenská Mariánska odpustová slávnosť. Už môj predchodca ma oboznámil s dobrými skúsenosťami so zborom bl. biskupa P.P. Gojdiča, ktorý dôstojne doprevádza slávenie sv. liturgií počas odpustových slávností. V čase môjho terajšieho pôsobenia v rokoch 2006 až 2010 zbor každoročne svojim zborovým spevom doprevádza sv. liturgiu v sobotu večer počas Mariánskej odpustovej slávnosti, ktorá slávená na poľnom oltári.

Touto cestou vyjadrujem srdečné poďakovanie zboru bl. biskupa P.P. Gojdiča za ich obetavý prístup, ochotu a čas, ktorý venuje prípravám na dôstojné doprevádzanie sv. liturgií svojím nádherným spevom. Naše farské spoločenstvo si veľmi váži ich prínos ku kráse liturgického slávenia na Mariánskej odpustovej slávnosti. Pevne verím, že ľubozvučné spevy zboru bl. biskupa P.P. Gojdiča ešte mnohokrát zaznejú na oslavu našej nebeskej Matky v Levoči.

Na mnohaja i blaha lita zboru bl. biskupa P. P. Gojdiča.

 

Mgr. Marek Kunder, farár rímskokatolíckej farnosti Vranov nad Topľou – Čemerné

Farský zbor by mal spĺňať tri základné funkcie: liturgickú, umeleckú a pastoračnú. Byť okrasou liturgie, mať umelecký prejav s umeleckou hodnotou, vytvárať spoločenstvo ľudí, ktorí sa v ňom dobre cítia. Vážený Gréckokatolícky chrámový zbor P. P. Gojdiča, som veľmi rád, že vás pri krásnom 20. výročí vášho pôsobenia môžem oceniť a zároveň zagratulovať k všetkým týmto trom funkciám. Pretože vám sa ich darí spĺňať. Nech vás Boh žehná, posilňuje, napĺňa entuziazmom a tou pravou radosťou, aby ste svoj dar rozvíjali ďalej a boli prínosom pre všetkých nás, ktorí vás počúvame.

 

Štefan Ladižinský, skladateľ a dirigent, Bratislava

Pred dvadsiatimi rokmi ste si predsavzali vyjadrovať svoju vieru, svoje prosby k Všemohúcemu a svoju vďaku Bohu spevom. Svojim názorom ste oznámili svetu, koho ste poprosili o patronát nad svojou prácou v speváckom zbore … a svojou dlhoročnou prácou dokazujete, že ste hodní tohto mena …, že si to meno čestne nesiete v čele svojich spievaných skladieb… Počul som vás spievať a bolo mi dobre na duši … Vaša obetavosť a blahodar mena ktoré nosíte, ma naplnili hrdosťou nad tým, že aspoň trocha patrím k vám a že som ako dieťa osobne poznal a neraz rozprával s o. Pavlom Petrom Gojdičom a pocítil jeho ruku na svojej detskej hlave.

Viem, koľko obetí je treba priniesť na skúškach v zime, v lete, v daždi i horúčave, aby dôstojne a pekne zaznelo jedno Svjatyj Bože, svjatyj Kripkij …, jedno Dostojno, či Budi imja Hospodne tak, aby bolo dôstojné obradu Liturgie … Viem … Preto sa skláňam pred Vašou dvadsaťročnou prácou… Je všeobecne známe, že i mimo chrámu na verejných kultúrnoumeleckých podujatiach zoznamujete blízke i vzdialené okolie tým, že napriek krutým ranám minulosti tu naša viera žije, rozvíja sa… a vy šírite jej meno pre väčšiu slávu Božiu.

Prijmite srdečné blahoželania, priania šťastia a zdravia vo vašich rodinách.

Verím, že dnes zo sfér nebeských doľahne k vám veta, ktorú tak často opakoval P. P. Gojdič pri kontaktoch s nábožensky cítiacimi – keď vyslovoval „Prijmite moje archijerejskoje blahoslovenije.“

Váš zbor by si takúto vetu dnes určite zaslúžil.

 

o. Leander Pietras, OSPPE, rímskokatolícka farnosť Vranov nad Topľou – sever

Už ste dospelí. Za sebou máte milé spomienky z detstva Vášho speváckeho spoločenstva spojené s jeho vznikom, s osobou o. Františka Puciho. S úplnou istotou milujete a vďačíte svojim speváckym vychovávateľkám, pani Šandorovej i pani Višňovskej, ktoré vedeli tak využiť Vašu ochotu i poslušnosť, že spolu s nimi dorastali ste najprv doma vo farnosti, tak, že ste sa odvážili Vašim spevom obohacovať liturgiu. Bol to rok 1990.

Potom prišli prezentácie mimo farnosti a mimo slovenského územia. Boli úspechy i medzinárodné vyznamenania.

Po 20. rokoch života vďačíte nebeskému Otcovi, že ste. Ostávajte v nádeji na Jeho požehnanie a materské orodovanie Panny Márie.

 

o. ThLic. František Puci, protopresbyter, zakladateľ zboru, Michalovce

Často počúvame, že dnes niet času na nič, lebo všetko sa dramaticky a rýchlo mení. Všetko je uponáhľané. Hovorí sa, že dvadsať rokov v živote človeka je krátka doba, ale v živote zboru dvadsať rokov už čosi znamená. A tak pri dvadsiatom výročí od založenia zboru v Čemernom je na čo spomínať. Aj ja si spomínam, ako som pred dvadsiatimi rokmi prvýkrát rozdal partitúry zborových skladieb a aká bola vtedy reakcia: „Ako to treba držať a čo chcete od nás. “ Začiatky boli ťažké. Ale postupne sa dávali dokopy nadšenci, aj odborníci, čoho dôkazom je dvadsaťročné pôsobenie zboru. Za tých dvadsať rokov sme boli svedkami úspešného rozvoja aj nádherných vystúpení tohto telesa. Sú tu pamätníci, ktorí stáli na začiatku zboru aj tí čo prišli neskôr, ale aj tí čo spievali a už sú vo večnosti. Tým všetkým dnes patrí hold a naša úcta. Cirkev má spôsoby, ktorými ohlasuje spásu človeka a jedným je aj spev. Cirkev pokračuje v tejto tradícii a rozvíja ju: V katolíckom katechizme je napísané: „Hovorte spoločne žalmy, hymny a duchovné piesne. Vo svojich srdciach spievajte Pánovi a oslavujte ho“ (Ef 5,19). „Kto spieva, dvakrát sa modlí.“ Spev a hudba plnia svoju funkciu znakov tým výraznejšie, čím sú „tesnejšie späté s liturgickým sllávením“, a to podľa troch hlavných kritérií. krása vyjadrenia modlitby, jednomyseľná účasť zhromaždenia v určených chvíľach a slávnostný ráz slávenia. Takto majú spev a hudba účasť na tom, čo je cieľom liturgických slov a úkonov: Božia sláva a posvätenie veriacich.

„Koľko som sa naplakal pri tvojich hymnoch a chválospevoch, silne dojatý ľúbezne znejúcimi hlasmi tvojej Cirkvi! Tie hlasy mi vnikali do uší, do srdca sa mi po kvapkách vlievala pravda a z toho sa roznietil cit nábožnosti a tiekli mi slzy a bolo mi pri nich tak dobre.“

Nech sú tieto slová aj Vašou nádejou a útechou. Dobrá zvesť o zbore nech sa šíri do všetkých kútov sveta, nech sa to odzrkadlí v stále rastúcom počte členov a ich úspešných vystúpeniach. Verím, že aj toto výročie zboru pomôže získať doma i vo svete nových priateľov zborového spevu. A do ďalších rokov prajem hodne nadšencov, ktorí dobré meno a kvalitný spev ponesú do ďalších desaťročí. Mnohaja i blahaja lita.

 

Štefan Eperješi, dirigent zboru Societas Cantica Vranov nad Topľou

Keď som bol oslovený vystúpiť so speváckym zborom Societas Cantica ako hosť na slávnostnom koncerte speváckeho zboru P. P. Gojdiča pri príležitosti 20. výročia jeho založenia, úprimne som sa potešil. Mal som na to aspoň dva dôvody: Niektorí speváci Societas Cantica spievajú v obidvoch zboroch, čo má obojstranné výhody a mnohí zo spevákov v obidvoch zboroch sú absolventmi Základnej umeleckej školy vo Vranove nad Topľou, v ktorej som pracoval. Z vystúpením vrelo súhlasili všetci speváci a ľahko sme sa dohodli aj na spoločných skladbách.

Spev patrí k najprirodzenejším prejavom človeka. AK ľudský hlasový prejav kultivujeme, pretavý sa do tvaru fascinujúceho svojou farbou, dynamikou, intonáciou a emocionálnym vkladom každého speváka. Z mnohonásobenie farebnosti jednotlivcov v zborovom prejave prináša takú pestrosť, ktorá v svojom finálnom prejave môže poslucháča len fascinovať.

Spevácky zbor Petra Pavla Gojdiča tak, ako ho poznám, má atmosféru s ľudským fluidom. Súdržnosť zboru vznikla už na začiatku jeho existencie a speváci sa ju snažia udržať. V priateľskej atmosfére sa príjemnejšie pracuje a dosahujú sa veľmi dobré výsledky, o ktorých sa môžeme dočítať na týchto stránkach. Dobrá nálada a priateľské vzťahy imponujú aj novým prichádzajúcim členom, ktorí sa „rodinnej“ atmosfére rýchlo prispôsobia a nadlho sa adaptujú. Speváci a dirigentky sa navzájom podporujú, inšpirujú a stimulujú k dobrým výkonom.

Tak vnímam jubilujúci zbor, ktorý pod vedením sestier Mgr. Márie Šandorovej a Mgr. Jany Višňovskej, má predpoklady stále kvalitatívne zvyšovať svoj hudobný prejav. Dirigentky poznám ako zapálené a obetavé muzikantky pre zborový spev. Ich vzťah k hudobnému umeniu je mi známy od školských rokov základnej umeleckej škole, ktorý až po dnešné dni úspešne rozvíjajú.

Výročie je udalosť, kedy sa minulosť spája s prítomnosťou, aby pripravili základ budúcnosti. Veď kto nepozná minulosť, nechápe prítomnosť a nepochopí budúcnosť. „História je svedectvom času, svetlom pravdy, život pamäti, učiteľka života, zvestovateľka dávnych dôb.“ Tieto Cicerove slová môžu znieť v súvislosti s 20. výročím vzniku zboru nadnesene. Je dôležité uvedomiť si prečo zbor vznikol, čím prešiel a kam smeruje. Ak to zosumarizujeme, môžeme konštatovať, že zbor si už našiel svoje miesto a jeho zameranie je zrejmé.

Pokladám za dôležité, keď po roku 1989 zanikli v okrese Vranov nad Topľou spevácke zbory, aj s dlhoročnou tradíciou a nikto z „mocných“ nebol schopný zachrániť aspoň jeden z nich, že sa našli rozhľadení jednotlivci, ktorým k životu chýbal aj kultúrny rozmer spoločnosti, tvoriaci sa hodnotami umeleckého prejavu. Po roku 1989 vznikali spevácke zbory z entuziazmu jednotlivcov. K nim patrí aj okresný dekan a správca farnosti Mgr. František Puci. Je chvályhodné, že napriek zložitým a umeniu neprajným časom, spevácky zbor P. P. Gojdiča vydržal 20. rokov. Považujem to skôr za obetavosť najmä spevákov, dirigentiek, ojedinellých sponzorov ako systémovo riešenú oblasť záujmovej činnosti. Verím, že aj pre spevácke zbory nastanú také časy, ktoré budú k nim zhovievavé, ba dokonca žičlivé. Chýba len maličkosť: Na radnici, ale aj na vládnych postoch v Slovenskej republike, musia zasadnúť mnohovrstevné a umenie milujúce osoby.

Postava Maršálky Richarda Straussa spieva: „Čas, to je veľmi zvláštna vec …“.